Deň 8. Výživný deň v dunách

Chladné ráno patrilo servisu motoriek. Výmena vzduchových filtrov, olejov, kontrola reťazí a čistenie tlmičov od všade prítomného piesku.

Dnešným cieľom bolo 88km vzdialené termálne jazierko Ain Ouadette  hlboko v srdci národného parku Jebil. Čaká nás výživný deň v dunách.

Cesta ku nemu vedie takmer stále cez dunové polia, okolo fakt pekných stolových hôr, ktoré rozbíjajú nekonečný rovný obzor. Po tejto vetrom stále sa meniacej ceste chodí veľmi málo dobrodruhov.

Keďže je táto cesta fyzicky náročná a málo frekventovaná, je dôležité za na ňu správne pripraviť. Ako zásobu energie sme si vzali balík talianskych bravčových škvariek a za hrsť úžasných tuniských ďatlí. Každý si vzal do camelbagu 3l vody.

Do batoha záložnú powerbanku, čelovku, plne nabitý mobil a životne dôležitý satelitný komunikátor garmin inreach. Nesmie chýbať ani teplé vrchné oblečenie, keby sme v prípade poruchy alebo zranenia museli stráviť nejaký čas v púšti po západe slnka.

V ľadvinke nesmie chýbať náhradná sviečka, spojka na reťaz, páčky, aspoň jedna spojková lamela a samozrejme kopa drciek a americká páska. O kľúčoch ani nehovorím.

Skupinka s pomalším tempom – Eliza a Lualiana išla pod Rustyho vedením skôr, s tým, že ich po ceste dobehneme. Ja s Jakubom sme vyrazili neskôr – potrebovali sme ešte natankovať.

Keďže sme už vyjazdili všetok benzín, čo sme nakúpili do bandasiek v Douz, museli sme bohužiaľ tankovať na „benzínke“ vedľa oázy. Toto bol veľký zážitok sám o sebe.  Benzínku tvorí ošarpaná búda s cintorínom mopedov okolo, označená pár zavesenými bandaskami na dverách. Privítal nás miestny beduín našľapaný výparmi benzínu. Benzín sa predáva po bandaskách a riadne predražený. Pri nalievaní predných nádrží pánko tak prelial benzín, že sa v ňom motorka naozaj celá kúpala a ešte pri odchode sa asi liter vylial zo spodnej vane. Toto sa napriek upozorneniam dialo pri všetkých troch nádržiach.

Chlapík pomaličky odkráčal do šera svojej „fuel station“ a prišiel s dekou, pod ktorou asi trávil studené noci a snažil sa z Kovečka bezín utrieť.

Vďaka bohatým skúsenostiam, mi bolo jasné, že olej zo vzduchového filtra je krásne vypáchnutý a keďže som nechcel motor zadrieť, musel som to alternatívne vyriešiť.

Nafáral som do útrob benzínky a na zemi našiel nádoby s motorovým olejom a použil ho na vzducháč. Jakub už poučený chlapíkovými schopnosťami, si radšej vybral malú bandasku, aby predišiel vykúpaniu motorky. Mohli sme konečne s veľkým zdržaním vyraziť.

Cesta viedla cez fajnové duny najskôr smerom ku púštnemu campu GEO – Grand Erg Oriental. Pri ňom sa cesta alebo skôr smer zmenil viac na stred parku Jebil.

Stopy našej prvej skupinky, čo sme doteraz občas križovali sa nám tu stratili – mysleli sme, že ideme paralelne. Pokračovali sme vo svižnom tempe ďalej, kilometre kásne odsýpali.  Cestou sme stretli pár autíčkárov, pomaly sa plaziacich dunami. Vždy keď sme ich míňali s gejzírmi piesku vyletujúcimi na hrebeňoch dún, nás za predstavenie odmenili nadšenými pokrikmi a točili si nás na mobily. Vyzerali sme oproti nim ako gazely proti korytnačkám. Fakt by som sa s nimi nemenil.

Jakub už nádherne volil stopu dunami a išiel pekne konzistentne. Bolo veľmi vidno predchádzajúce dni tréningu. Všetku záťaž smeroval na stred tela a nohy. Vedel som presne ako sa cíti – „ Už to viem – už som frajer, som pán púšte“ – a presne vtedy prichádzajú prúsery.

Zastavil som ho – prehovoril som mu do duše – „Dávaj pozor, dnes máš kritický deň a budeme hlboko v púšti. Ak zničíš motorku alebo sa zraníš, budeme dlho čakať na nejakú pomoc, nie je možné tu motorku odtlačiť, alebo teba odniesť.“ Je potrebné naozaj vedieť čo sa za každou jednou dunou nachádza. Vzal si to k srdcu.

No pád sa mu aj tak nevyhol, za jednou dunou doskočil predným kolesom priamo na stred trsu ťavej trávy a zapichol riadidlá do piesku. Mal šťastie a s miernymi odreninami sa mu moje rady zapísali o dosť hlbšie do rodovej pamäte.

Po kontrole tela, ega a motorky sme pokračovali ďalej. Slnko sa pomaly blížilo k obzoru a nepríjemne nám svietilo do očí. Skontroloval som našu priemernú rýchlosť, vzdialenosť do ciela a zhodnotil, že keby sme pokračovali ďalej, do kempu sa vrátime tak hoďky po zotmení. Fakt sa mi nechcelo v noci sa prebíjať dunovým poľom – nie je to nič príjemné ani bezpečné. Zavelil som na taktický ústup. Niekedy jednoducho kvôli bezpečnosti je nutné obetovať cieľ.

Cesta späť  pekne odsýpala. Jakub si skúsil navigáciu späť, aby zistil aké je to navigovať a vyberať si cestu zároveň. Trošku ho prekvapilo aké je to náročné. Chlapec ale zvolil správne tempo a išlo mu to pekne.

Presne pri príjazde do campu slnko zapadlo. Citeľne sa ochladilo. Zhodnotili sme, že to bola bohovská jazda a Jakub získal kopu nových skúseností.

Pomalšia partia tu ešte nebola – zbierali svoje zážitky po svojom. Poslal som im správu, nech mi dajú vedieť svoju polohu a že sú v poriadku. Preventívne som skočil za miestnymi kamošmi policajtami a povedal, že máme ešte ľudí po zotmení v púšti.

Prišli plní zážitkov až okolo 22:00 – nadšení, premrznutí a hladní. Čakal ich pekne vykúrený kamión.

Ďalší parádny deň v našom Twist&Trail rally campe za nami.